4 dní v sedle: Jeseníky, Rychleby a nekonečné traily

Keď sa povie dobrá bikovačka, väčšina z nás si predstaví Alpy alebo naše Tatry. My sme sa však tento rok rozhodli pre zmenu a vyrazili sme preskúmať drsnú, no nádhernú prírodu českých Jeseníkov a Rychlebských hôr. Náš základný tábor? Lipová-lázně. Plán bol jasný: 4 dní, strmé výšľapy, legendárne traily a poriadna dávka horského vzduchu. Tu je report z nášho výletu!

Trasa: Lipová-lázně -> Horní Lipová -> Ramzová -> Lipovské stezky  25,2km

Ráno sme naložili biky v Dolnom Kubíne a vyrazili smer Česká republika. Cesta ubehla prekvapivo rýchlo a hneď po príchode do Lipovej sme vedeli, že sme tu správne. Ubytovanie vyriešené, veci hodené na izbu – nebol čas strácať čas. Rýchlo sme zložili biky z nosičov a išli na "kratšiu" zoznamovačku s okolím, nech si po ceste prečistíme hlavy.

Vyrazili sme z centra Lipovej-lázně po asfaltke cez Horní Lipovú, no za ňou sme sa už odpojili do terénu. Spravili sme si parádny lesný okruh popod Mrtvý kopec a Vápenný kopec. Kľukatili sme sa zvážnicami a lesnými cestami, čo nás pekne zahrialo. Nechýbala ani zastávka v legendárnom horskom bare, čo bola dokonalá príležitosť na doplnenie tekutín predtým, ako sme sa prehupli do sedla Ramzová.

Cesta späť bola vizuálna pecka. Náš zjazd späť do Lipovej viedol popri hranici CHKO Jeseníky, pričom sme krásne kopírovali historickú železnicu. Právom sa jej hovorí Sliezsky Semmering a vidieť vlaky predierajúce sa horským terénom malo svoje čaro.

Keď už sme si mysleli, že máme hotovo, priamo v Lipovej nás čakala čerešnička na torte. Zabočili sme na lokálne Lipovské cyklotraily – tú hustú spleť zákrut, ktorú vidno na mape hneď nad obcou. Boli to presne tie hravé klopenky a perfektný flow, aký sme potrebovali na rozjazdenie a naladenie sa na ďalšie dni!

Trasa: Lipová-lázně -> Medvědí kámen -> Žulový vrch -> Rychlebské stezky (Černá hora / Bukový vrch) -> Vápenná -> Jílovec -> Lipová-lázně  43,7km

Kto je biker a nepočul o Rychleboch, akoby ani nežil. Druhý deň sme mali jasný cieľ, no rozhodli sme sa, že to nedáme zadarmo a nebudeme sa vyvážať autami. Šliapli sme do pedálov rovno z našej základne v Lipovej a urobili si z toho celodenný epos. A bol to naozaj gigantický okruh.

Výšľap z Lipovej nás hneď zrána poriadne prebral. Ťahali sme to nekompromisne hore lesmi cez Strážný, Medvědí kámen, s menšou zachádzkou k Jasanovému a Žulovému vrchu. Nohy pálili a pľúca dostávali zabrať, ale keď sme sa konečne prehupli do legendárneho revíru Rychlebských stezek pod Černou horou (809 m n. m.), všetka bolesť išla bokom.

Nasledovala zaslúžená odmena. Vnorili sme sa do trailov, preleteli sme parádne sekcie smerom na Bukový vrch a užili si presne to, prečo sme sem prišli – ten dokonalý mix kameňov, koreňov a flow, ktorý robí z Rychlebov stredoeurópsku meccu horskej cyklistiky.

Po vybláznení sa na trailoch nás ale čakal ešte návrat do Lipovej po vlastnej osi. Trasa nás viedla dlhým zjazdom a presunom cez Vápennú, odkiaľ sme sa cez Přední a Zadní Jílovec museli opäť prehupnúť späť do nášho "basecampu". Tento okruh z nás vyžmýkal aj tie najposlednejšie zvyšky energie. Totálne nás to odrovnalo, ale večer na ubytku, s poriadnym jedlom a pivom v ruke, sme sa jednohlasne zhodli, že to bola epická jazda!

Trasa: Lipová-lázně -> Jeseník -> Bělá pod Pradědem -> Švýcárna -> Praděd -> Jeseník -> Lipová-lázně 75,4km

Tretí deň patril vrcholom. A to doslova. Zobrali sme si na mušku najvyššiu horu Moravy a Sliezska – Praděd (1491 m n. m.). Z našej základne v Lipovej to bol poctivý celodenný výlet.

Ráno sme sa svižne naštartovali a cez Jeseník a priľahlé dedinky (Bukovice, Adolfovice, Domašov) sme sa po ceste presunuli až do Bělej pod Pradědem. Tu nastal zlomový bod dňa – naša partia sa rozdelila. Kým časť tímu zvolila inú alternatívu stúpania, naša úderka sa rozhodla pre klasickú horskú výzvu a namierili sme si to hore cez legendárnu horskú chatu Švýcárna.

Nasledovali nekonečné lesné serpentíny, ktoré dokonale preverili našu morálku aj najľahšie prevody na kazetách. Stúpanie bolo dlhé, miestami poriadne strmé a prevýšenie na hodinkách neúprosne naskakovalo. Aby toho nebolo málo, počasie nám nič nedarovalo a urobilo z tohto výšľapu doslova grilovačku – teplota po trase atakovala pekelných 34°C, takže pot z nás tiekol prúdom. Výšľap na Švýcárnu tak bola solídna extrémna makačka, no hore nás čakal vytúžený ľahký obed: poctivý boršč a k tomu zaslúžené orosené pivo. Ideálne palivo predtým, než sme sa vydali na finálny útok.

Ako sme sa blížili k ikonickému vysielaču na Praděde, stromy zmizli a konečne nás zachránil aspoň slabučký vetrík, ktorý hore pofukoval a priniesol akú-takú úľavu od tej neskutočnej vyhne. Na samotnom vrchole sme po tom výkone nutne potrebovali doplniť rýchle cukry. V miestnej reštike priamo na Praděde tak padla jasná voľba na parádne obedné palacinky. Po tejto sladkej bombe sme už len cvakli povinnú vrcholovú fotku a pripravili sa na brutálne dlhý zjazd späť do údolia.

Brzdy dostali v tej horúčave poriadne zabrať, ale výhľady boli jednoducho epické. Zjazd nás vypľul späť do civilizácie a na spiatočnej ceste cez Jeseník sme zakotvili v Rybárskej bašte, kde sme si dali poriadnu zaslúženú večeru. S plnými žalúdkami a poriadne ťažkými nohami sme to už len pomaličky dokrútili do nášho BC v Lipovej. Úplná bodka za týmto kráľovským dňom? Prežili sme to a večer sme sa išli naložiť do wellnessu! Dokonalá regenerácia.

Trasa: Lipová-lázně -> Horní Lipová -> Lví hora -> Smrk (hraničný hrebeň PL/CZ) -> Petříkov -> Sedlo Ramzová -> Hostinec na richte -> Lipová-lázně 30,1km

Po predchádzajúcom pekelnom dni na Praděde sa ráno únava prihlásila o slovo v plnej kráse. Nohy sme mali ako z olova a pôvodná dohoda znela úplne jasne: štvrtý deň si dáme len oddychovku, nejaké to ľahké vytočenie nôh po okolí, aby sme zregenerovali. No, ako to už pri podobných výletoch býva, naša predstava o regenerácii nakoniec dopadla úplne inak.

Z ľahkého výletu sa celkom neplánovane vykľul ďalší poctivý horský zásek. Z Lipovej sme vyrazili cez Horní Lipovú a akosi sme opäť začali neúprosne naberať výškové metre. Dlhé a tiahle lesné stúpanie nás doviedlo až na surový terén česko-poľského pohraničia. Zrazu sme stáli na vrchu Smrk, čo je so svojimi 1124 metrami najvyšší bod Rychlebských hôr. Toľko k nášmu vytočeniu nôh!

Treba ale uznať, že to stálo za to. Jazda po hraničnom hrebeni (smerom na Brousek) mala úplne iný vibe ako uhladené trail centrá. Kamene, korene, rašeliniská a divoká, opustená príroda. Boli sme tam takmer sami. Zo Smrku sme si to následne namierili parádnym, no technickým zjazdom cez Petříkov späť do civilizácie, priamo do sedla Ramzová. Tam logicky muselo padnúť jedno povinné orosené pivo na prebratie.

Odmenou po tomto výkone bol plynulý zjazd z Ramzovej rovno do Hostinca na richte, kde sme na obed naštartovali naše vyhladnuté žalúdky. S plnými bruchami sme to už len voľným tempom dokrútili do nášho "basecampu". Zvyšok poobedia a posledný večer sa už niesli v znamení čistého zaslúženého oddychu, bilancovania, prezerania videí a pomalého balenia vecí na náš ranný odchod domov.

Ráno sme sa zobudili s prekvapivým zistením – svalovka sa vôbec nekonala! Buď zafungoval večerný wellness, poctivé doplňovanie "tekutín" počas celého výletu, alebo sme mali jednoducho lepšiu formu, než sme si mysleli. Nohy síce cítili, že majú za sebou štyri dni poctivej driny v kopcoch, ale ranné vstávanie nakoniec nebolo zďaleka také utrpenie. A to bolo len dobre, pretože sme nenechali nič na náhodu.

Už o 6:00 ráno sme všetci aktívne pobehovali okolo áut. Nasledovala tá menej zábavná časť výletu – bezpečne upnúť naše stroje na nosiče a nahádzať tašky do kufrov. Našťastie sme boli prozreteľní a biky už neboli zablatené, keďže sme si ich poctivo umyli ešte večer na pumpe, čo nám ranný odchod slušne urýchlilo. S ťažkým srdcom sme sa definitívne rozlúčili s našou základňou v Lipovej. Cesta do Dolného Kubína ubehla takmer v úplnej tichosti. Väčšina posádky v aute jednoducho "vypla" a dospávala ten obrovský výdaj energie aj skorý budíček, zatiaľ čo sa nám v hlavách premietali tie najlepšie zjazdy a hlášky z celého týždňa.

Zhrnutie: Prečo by si mal ísť do Jeseníkov aj ty?

Jeseníky a Rychlebské hory nám ukázali, že za epickým jazdením naozaj netreba cestovať tisíce kilometrov do Álp. Je to drsný, no neuveriteľne krásny kraj, ktorý ti nedá ani jeden výškový meter zadarmo, ale o to viac ťa odmení.

Pár dôvodov, prečo to stálo za to: